Začínam bežkovať - aké bežky si vybrať

Bežkovanie sa dá rozdeliť do týchto štyroch základných tipov bežkovania:

Klasika – bežkovanie v strojovo upravenej stope. Bežky na klasiku sú určené pre jazdu v upravenej bežeckej stope. Oproti bežkám Back Country sú užšie a tvrdšie. Dĺžka je o 20 - 30 cm dlhšia ako je výška postavy. Pri výbere bežiek je nutné vziať do úvahy hmotnosť bežkára. Pre ťažších bežkárov je vhodná dlhšia lyža, ľahší bežkár volí kratšiu lyžu.

Skating - korčuľovanie na rolbou upravenej hladkej trati. Bežecké lyže na korčuľovanie sú kratšie, tvrdšie a menej prehnuté než ostatné typy. Sú určené na upravené trate a športovo založených bežkárov. Tvrdšie bežky sú všeobecne rýchlejšie, lepšie odrážajú bežkára. Pre začiatočníka sa neodporúča zvoliť najtvrdšie varianty. Dĺžka bežiek sa volí o 5 - 15 cm dlhšia ako výška postavy.

Combi – kombinácia klasiky a skatingu

Backcountry – pohyb mimo upravených tratí. Bežecké lyže sú určené pre jazdu mimo bežeckej stopy, pre jazdu v horskom teréne. Bežky majú často oceľové hrany pre jazdu aj na zľadovatelom povrchu. Celkovo je lyža širšia a lepšie tak drží na povrchu hlbšieho snehu, menej sa prepadá. Dĺžka lyže vychádza často o 10 - 15 cm dlhšia ako je výška postavy.

Pred kúpou vybavenia, by sme si mali zodpovedať hlavne tieto otázky:

Ako často budem bežky za sezónu využívať?

Poznám svoj bežecký štýl a ak áno, aký to je?

Aký terén preferujem pri bežkovaní? Terén na klasiku, či korčuľovanie?

Koľko peňazí môžem do bežiek investovať?

Ak kombinujem korčuľovanie s klasikou, preferujem jedny, alebo dvoje rôzne bežky?

Chcem bežky mazať/voskovať alebo radšej siahnem po skin bežkách či bežkách so šupinami?

Bežky na klasiku

V nasledujúcich riadkoch sa budeme venovať predovšetkým bežkám na klasiku. Najdôležitejším parametrom pre výber dĺžky lyží na klasiku je hmotnosť bežkára a až potom jeho výška. Vysvetlenie v skratke: každé lyže na klasiku majú približne pod viazaním odrazovú zónu.

Keď stojíte na bežkách na oboch nohách vaša váha je rovnomerne rozložená na obe lyže a odrazová zóna by sa nemala dotýkať podložky/zeme. Pri odraze  bežkár prenesie svoju hmotnosť na jednu nohu a v tom momente sa odrazová zóna, na ktorej je stúpací vosk alebo šupiny/skin, dotkne podložky a zahryzne sa do snehu, čím poskytuje tú správnu oporu a stabilitu pri odraze.

Ak si vyberiete na svoju hmotnosť krátke lyže, v takom prípade budete na lyže pôsobiť príliš veľkým tlakom a odrazová zóna vás pri sklze bude brzdiť čím stratíte veľa energie. V žiadnom prípade sa nemusíte báť, že s dlhšími lyžami budete neobratný. Dlhšie lyže poskytujú dlhšiu sklzovú časť sklznice čím je bežkovanie pohodlnejšie a zábavnejšie.

Pre rekreačných bežkárov odporúčame lyže so šupinami, ktoré nahrádzajú vosk a lyžiarovi tak odpadá starosť  o voskovanie, ktoré môže byť v mnohých prípadoch „komplikované“.

Šupinové bežky

Môžete sa stretnúť aj s označením gripy, multigrip či no wax. Sklznice týchto lyží majú vyfrézované alebo vylisované výstupky v tvare „šupín”, ktoré sú umiestnené v oblasti mazacej komory, teda strednej časti sklznice. Šupiny sa pri odraze zarežú do snehu a zabránia prekĺznutiu smerom vzad.

Najlepší výkon takej lyže je za premenlivých snehových podmienok pri teplote okolo nuly. Nevýhodou lyží je zvýšená hlučnosť, horší sklz, „nepoužiteľnosť“ na príliš mäkkom povrchu (čerstvý prašan) a na príliš tvrdom snehu (firn, ľad).

Nezabúdajte, že „šupiny” by sa nikdy nemali mazať tradičným sklzným voskom ani stúpacím. Na bežky so šupinami používame len sklzné vosky mimo šupín.

Nevýhodou šupín ale je, že šupiny bežkárov ľahko spomaľujú pri zjazdoch alebo na rovinách. Na druhú stranu je ale možné bežky so šupinami obuť aj v stope, bez toho aby ste museli bežky voskovať.

Bežky so šupinkami sú skvelým kompromisom pre začínajúcich bežkárov, ktorí sa boja zjazdov, nejde im o rýchlosť alebo sa nechcú trápiť s mazaním stúpacími voskami. Šupinky uľahčujú odraz, preto sa nazývajú aj ako podpora stúpania.

Bežky skin odporúčam prejsť si rukou po páse v strede bežky v oboch smeroch

Sú moderným a v súčasnej dobe populárnym riešením, ako sa vyhnúť voskovaniu bežiek v oblasti stúpacej komory.

Bežky nemajú žiadny vylisovaný či vyfrézovaný vzor, ale v stredovej časti bežky majú prilepený mohérový pás. Jedná sa o látku, ktorá funguje podobne ako zvieracia srsť. Pri odraze sa látka vzprieči, bežky zabrzdia a umožnia bežkárovi odraz smerom vpred.

Naopak pri sklze látka nebrzdí a umožňuje pekné skĺznutie. Bežky skin sa vyberajú podľa hmotnosti bežkára a dnes už sa často používajú aj pre poloprofesionálne či profesionálne účely. Podobne ako u šupiniek máte výhodu, že nemusíte mazať v oblasti mazacej komory. Ak chcete byť rýchli, mazaniu sklzných častí bežky sa nevyhnete.

Mohérové pásy vydržia zhruba 150 bežkárskych dní a rovnako ako šupiny sa nemažú stúpacími voskami. U bežiek skin sa mažú len sklzné časti. Či budete chcieť bežky voskovať, alebo nie, je dobré zvážiť už pri výbere bežiek.

Ako sa starať o mohérové pásy na bežkách skin?

Mohérové pásy je potrebné pri znečistení (blatom, ihličím) umyť. Používajte k tomu len špeciálne prostriedky. Rozhodne nie riedidlá, ktorým by ste mohli rozleptať lepidlo, ktorým je mohérová vsadka k bežke prilepená.

Výrobcovia udávajú, že mohérová vsadka vydrží zhruba 150 dní bežkovania. Potom je potrebné ju nahradiť novým pásom. Mohérový pás môžete doma vymeniť sami, prípadne sa obrátiť na špecializovaný servis.

Bežky bez šupín a protišmykového pásu – voskovacie

Jedná sa o osobnitnú a najzložitejšiu kapitolu, nakoľko je potrebné presne vyznačiť mazaciu komoru a následne podľa teplotných a snehových podmienok naniesť správny stúpací vosk.

Stúpacie vosky nanášame do stredovej oblasti bežky čiže do oblasti mazacej komory. Optimálna dĺžka mazacej zóny je 50-65 cm a dĺžku mazacej zóny si musíme nechať zmerať. Najlepšie v odbornom servise alebo priamo v obchode, kde bežky kupujeme. Na zmeranie mazacej oblasti je potrebné špeciálne meracie zariadenie. Oblasť voskovania stúpacími voskami sa určuje na základe hmotnosti konkrétneho bežkára a tvrdosti bežky.

Ak by sme sa pokúšali určiť dĺžku mazacej komory sami a urobili sme to zle, bežka by nemusela fungovať správne. Ak by sme mazaciu komoru vytýčili príliš dlhú, bežka by nešla v sklze. Ak by sme mazaciu zónu naopak určili príliš krátku, trápili by sme sa s každým pohybom, pretože lyža by sa dostatočne neodrazila.

Mazacia komora sa nachádza pod viazaním. Čím schopnejší bežkár, tým je stred stúpacej komory bližšie k špičke viazania.

Papierový test

Ak sa cítite, že to zvládnete, môžete dĺžku mazacej komory určiť sami. Pomôže vám tzv. papierový test. Postavte sa na bežky na dokonalú rovinu a zavolajte na pomoc niekoho ďalšieho. Na bežkách musí stáť človek, ktorý na nich bude jazdiť (kvôli konkrétnej hmotnosti bežkára pri zaťažení bežiek). Pripravte si papier vo formáte A4 a poproste pomocníka, nech ho posúva pod bežkou.

Vyskúšajte zaťaženie oboch lyží, na pravej aj ľavej lyže zvlášť. Sledujte rozsah tlaku na papieri a nezmývateľnou čiernou fixkou rozsah pohybu vyznačte na bežky.

Pokiaľ máte mazaciu komoru príliš dlhú, potom bežka nejde v sklze. Ak je mazacia komora určená naopak ako príliš krátka, lyžiar sa trápi s každým odrazom, pretože sa lyže dostatočne neodrazia.